We found a match
Your institution may have access to this item. Find your institution then sign in to continue.
- Title
Latvian Cubism.
- Authors
LAMBERGA, Dace
- Abstract
Počas prvej svetovej vojny vstúpila na lotyšskú umeleckú scénu nová generácia umelcov narodených okolo roku 1890. Ich tvorba bola ovplyvnená skúmaním aktuálnych umeleckých trendov. V marci 1920 sa konala prvá výstava Rižskej skupiny umelcov, na ktorej otvorení sa zúčastnili všetci, čo v umeleckom svete hlavného mesta niečo znamenali. Skupina deklarovala svoje stanovisko v úvode katalógu výstavy: „Jednoduché zobrazenie reality nás už viac neuspokojuje. Všetko naše úsilie dnes smeruje k odhaleniu osobnosti. Už to nie je príroda, objektívna vonkajšia realita, čo chceme ukázat' v našich dielach, ale naša vlastná povaha, naša duchovná podstata.“ Výstava Rižskej skupiny umelcov bola zásadným medzníkom v hl'adaní výrazových prostriedkov v lotyšskej mal'be, historickým svedectvom začínajúcej sa zmeny hodnôt. Z umeleckých hnutí klasickej moderny to bol práve kubizmus, ktorý mal najzretel'nejší a najširší vplyv na lotyšskú mal'bu raného 20. storočia. Klasický kubizmus je ohraničený rokmi 1907 až 1921, ale najranejšie príklady kubizmu v Lotyšsku sa objavili ovel'a neskôr ako v západnej Európe, až okolo roku 1918. Pre umelcov z iných európskych krajín bolo ovel'a jednoduchšie oboznámit' sa s kubizmom, napríklad počas pobytov v Paríži, kde mali možnost' študovat' priamo u francúzskych maliarov. Do povedomia Lotyšov kubizmus prenikol až počas prvej svetovej vojny. Bohužial', vojna so sebou priniesla aj dlhodobú izoláciu od vývoja v západnej Európe, takže mladí umelci sa s výdobytkami moderného umenia zoznamovali len prostredníctvom reprodukcií v časopisoch. Lotyši mali možnost' na vlastné oči vidiet' príklady tohto aktuálneho umeleckého hnutia v súkromných galériách dvoch moskovských zberatel'ov so skutočne širokým záberom, Sergeja Sčukina a Ivana Morozova. Obdobie do roku 1922 sa považuje za počiatočné obdobie kubizmu v lotyšskej mal'be. V tomto počiatočnom štádiu boli najdôslednejšími predstavitel'mi lotyšského kubizmu Oto Skulme, Valdemärs Tone, Romans Suta, Jänis Liepinš, Aleksandra Belcova a Ludolfs Liberts. Ked' bola v roku 1921 de iure uznaná Lotyšská republika, umelcom sa splnil dávny sen a mohli vycestovat' do západnej Európy. Po roku 1922 sa vd'aka grantom Lotyšskej kultúrnej nadácie vydali do Paríža viacerí členovia Rižskej skupiny umelcov, aby si tam prezreli zbierky v Louvri a navštívili aktuálne výstavy. Obrovskému záujmu sa tešili galérie bratov Rosenbergovcov, ktoré ponúkali široký výber kubistického umenia. V galérii Paula Rosenberga sa Lotyši nadchýnali najnovšími dielami Pabla Picassa, kým v galérii Léonceho Rosenberga obdivovali diela umelcov ako Georges Braque, Charles-Edouard Jeanneret (Le Courbusier) a Amédée Ozenfant. V rokoch 1921 a 1924 časopis L'Esprit Nouveau uverejnil Sutove články o aktuálnom lotyšskom umení, ktorého predstavitel'om je Rižská skupina umelcov. Tvorivé pobyty v Paríži nabité dojmami mali výrazný vplyv na druhú výstavu Rižskej skupiny umelcov v roku 1923, z ktorej sa vykl'ula zretel'ne kubistická a avantgardná výstava. Nestretla sa však s pozitívnym ohlasom kritiky a v tlači sa objavili ničím nepodložené obvinenia, že bola zorganizovaná podl'a „parížskeho vzoru“ a jednotlivé diela sú len zlou a nevydarenou kópiou „Rosenbergovho salónu“. Je otázne, či títo kritici niekedy vôbec videli výstavu „Rosenbergovho salónu“, keďže si ani nevšimli, že existujú dve galérie tohto mena. Viaceré Sutove mal'by nasvedčujú, že sa snažil o dosiahnutie lakonického výrazu puristov, ale kritici mu vyčítali, že kopíruje Le Corbusiera. Francúzky maliar toto tvrdenie vo svojom liste kategoricky odmietol, keď Sutovi napísal: „Obidvaja mal'ujeme fl'aše a poháre, ale úplne inak.“ Silný vplyv francúzskeho kubizmu je nepopieratel'ný, ale Lotyšom sa podarilo vytvorit' si vlastnú lokálnu verziu. Z hl'adiska štýlu išlo o zlúčenie základných princípov syntetického kubizmu, ktoré však každý umelec interpretoval po svojom. Každopádne, aj keď umelci mohli zostat' v Paríži len niekol'ko mesiacov, tento pobyt zásadne zmenil ich tvorivé bádanie. „Zdá sa, že apatia, ktorú cudzinci pripisujú Lotyšom, zmizla, a my môžeme dúfat', že naši umelci nezastanú v hl'adaní absolútnej formy na polceste a že budú schopní preniknút' priamo k podstate a nakoniec k tomu, čo je v ich dielach skutočné, čo ucítime všetkými našimi zmyslami. Cestu, ktorou sa toto všetko dá dosiahnut', už vytýčil Picassov nezmerný génius a aby sme unikli pred nešt'astím umenia našej doby -- individualizmom, umelci musia potlačit' svoje ja s ciel'om vytvorit' tradíciu, školu, bez ktorej je momentálne nemožné nielen postupovat' dopredu na všetkých frontoch, ale tiež vytvorit' jedinečné umenie. Je to jediný spôsob, pretože Picasso ovplyvnil, či už viac, alebo menej, každého a doteraz sa nenašiel nikto, kto by ho zatienil,“ napísal Uga Skulme. Na rozdiel od Francúzska, lotyšskej verzii kubizmu chýbalo niekol'ko dôležitých predpokladov. Predovšetkým mu chýbali významné vedúce osobnosti, akými boli Georges Braque a Pablo Picasso, a hnutie preniklo na lotyšskú umeleckú scénu ako vyzretý, medzinárodne obl'úbený a moderný jav, ako úmyselná opozícia proti prevládajúcemu konzervatívnemu akademizmu. Po druhé, Lotyši bez ohl'adu na tri základné vývojové etapy hnutia vnímali kubizmus ako dokončený a jednotný celok. Škálu od zanedbatel'ného zjednodušenia tvarov až po takmer abstraktné kompozície nemožno jednoducho považovat' za rozmanitost' foriem, ale skôr ide o individuálne chápanie nového umeleckého smeru, resp. o jeho nepochopenie. Po tretie, na rozdiel od Francúzska tu chýbali vyzreté figurálne diela, umelci sa sústreďovali na zátišia, krajinomal'by a portréty. A po štvrté, výraznejšiemu rozšíreniu kubizmu v Lotyšsku bránila nielen nepripravenost' spoločnosti, ale aj nedostatok mecenášov umenia. Charakteristickým znakom lotyšského kubizmu je skutočnost', že pre mnohých mladých umelcov nebol výsledkom dlhodobého hl'adania formy a výrazových prostriedkov, ale geometrizácia pre nich bola skôr východiskom. Ich tvorba je však na vysokej profesionálnej úrovni a v súčasnosti predstavuje jednu z naživších epizód v dejinách lotyšského umenia. Diela lotyšských umelcov -- a nielen zátišia ako v prípade francúzskeho kubizmu, využívali najmä fl'aše a hudobné nástroje, ktorých tvar však neskresl'ovali. Objavujú sa tiež písmená v podobe ornamentov, ako aj textúry imitujúce drevo a iné materiály. Obl'úbená paleta francúzskych kubistov pozostávala z čiernej, sivej, zelenej a zemitých tónov, kým lotyšskí maliari sa nevyhýbali rozmanitej farebnej škále.
- Subjects
CUBISM; LATVIAN art; 21ST century art; EXPRESSIONISM (Art); ART movements; WORLD War I; LATVIAN painting
- Publication
Ars, 2014, Vol 47, Issue 2, p146
- ISSN
0044-9008
- Publication type
Article